Náklady, výdavky, členenie nákladov
Náklady vyjadrujú v peniazoch spotrebu výrobných faktorov (VF) vynaložených na výrobu statkov a poskytnutie služieb.
Sú peňažným vyjadrením živej a zhmotnenej práce, ktorá bola spotrebovaná na určitý výkon, t. z. na výrobu výrobku, vykonanie práce, uskutočnenie služby.
V podniku rozlišujeme výdavky a N.
Výdavky vznikajú v okamihu úhrady a predstavujú úbytok peňažných prostriedkov.
Výdaj – fyzický úbytok majetku.
Náklady vznikajú v okamihu spotreby VF.
Pr.: Výrobný podnik uhradil dodávateľovi faktúru za dodávku bravčového mäsa v celkovej sume 12 000 €. Vznikol mu výdavok.
Výrobný podnik spotreboval pri výrobe mäsových konzerv 4 000 kg bravčového mäsa v hodnote 12 000 €. Vznikol mu náklad.
Charakteristika N:
1. z hľadiska podniku ako celku (spotreba materiálu, mzdy, odpisy DM, dane, DPH, odmeny, pokuty...). Sledujú sa vo finančnom – základnom účtovníctve. Sú peňažným vyjadrením zníženia majetku podniku.
Patria sem náklady:
- N, pri ktorých je priama nadväznosť medzi znížením M a výkonom podniku (spotreba materiálu, mzdy robotníkov, odpisy DM);
- N, ktoré vznikajú nedodržaním stanovených predpisov – zákonov alebo pôsobením mimoriadnych vplyvov – platené pokuty a penále, manká a škody;
- N, ktoré sú súčasťou rozdeľovania HV – N na reprezentáciu, odmeny členom štatutárnych orgánov;
- N prostredníctvom ktorých sa presadzuje politika štátu – daň z príjmov PO
2. náklady z vnútropodnikového hľadiska:
- sledujú sa vo vnútropodnikovom účtovníctve;
- účelové vynaloženie majetku – náklady sa vzťahujú priamo na výkon (plech na výrobu skrinky)
- účelné vynaloženie majetku – pri vytváraní výkonu sa pracuje hospodárne a efektívne.
Pr.: Náklady na výrobu plechovej skrinky boli 4 €, výnosy boli 5 €. Určite, či ide o účelné vynaloženie majetku.
Efektívnosť = výstup : vstup * 100 = 5 : 4 * 100 = 1,25 = 125%
Hospodárnosť = vstupy : výstupy *100 = 4 : 5 * 100 = 80%
Z jedného výrobku má podnik 25% zisku, t. z. je efektívny – z 1 € vstupu máme 1,25 € výstupu – princíp maxima
Na jedno € výstupu sme potrebovali 0,8 eura vstupov. Na 100 % výstupu sme potrebovali 80% vstupu – princíp minima.
Členenie nákladov
V podniku sa členia N podľa rôznych hľadísk:
1. Podľa druhov:
a) prvotné
b) druhotné
2. Podľa položiek kalkulačného vzorca (KVZ)
a) priame
b) nepriame
3. podľa závislosti od objemu výkonov
a) fixné
b) variabilné
- proporcionálne
- neproporcionálne
- progresívne
- degresívne
- regresívne
4. Podľa činností v účtovníctve (na vyčíslenie výsledku hospodárenia)
a) náklady na bežnú činnosť
- náklady na hospodársku (prevádzkovú, výrobnú) činnosť
- náklady na finančnú činnosť
b) náklady na mimoriadnu činnosť
1. podľa druhov (druhové)
a) prvotné
sú za podnik ako celok,
vyskytujú sa v takej forme ako prišli,
neprihliada sa na to, kde vznikli (v ktorom útvare), ani na aký účel sa vynaložili,
vznikajú pri styku s okolím – externé N (zamestnanci, daňový úrad, iné podniky...),
sú to jednoduché N – každý nákladový druh tvorí jeden celok (nie sú zložené zo súčastí),
vytvárajú sa ekonomicky rovnorodé skupiny.
Tieto N slúžia na vyčíslenie výsledku hospodárenia, na porovnanie štruktúry nákladov.
Štruktúra N = (druh N : celkové N) x 100
b) druhotné náklady
predstavujú spotrebu výkonov iných vnútroorganizačných útvarov,
vznikajú vo vnútroorganizačnom útvare – interné N (vlastná autodoprava),
sú to zložené N, možno ich rozložiť na pôvodné nákladové druhy (autodoprava = spotreba benzínu + mzda vodiča).
Používajú sa pre riadenie N po línii zodpovednosti, podľa vnútroorganizačných útvarov.
N podľa druhov je základné členenie N. Pri tomto členení odpovedáme na otázku: „Čo sa spotrebovalo“? Jednotlivé N zaradíme do ekonomicky rovnorodých skupín.
Napríklad:
Spotrebované nákupy – spotreba materiálu, spotreba energie a i.
Služby – cestovné, opravy a udržiavanie a i.
Osobné náklady – mzdové N, zákonné sociálne poistenie a i.
Dane a poplatky
Odpisy
Mimoriadne N (manká a škody)
Iné N na hospodársku činnosť – pokuty, dary, penále a i.
Finančné N – úroky, ostatné finančné N a i.
Príklad: Podnik má 3 závody A, B, C. Každý v inom meste. Sklad materiálu je v meste A. Závody B a C potrebujú na výrobu výrobkov materiál z mesta A. Závod A má pridelené auto, ktorým preváža materiál do mesta B a C. Výkon, ktorý vzniká v závode v meste A v súvislosti s prepravou materiálu je nákladom závodov v meste B a C. Tento druhotný N je zložený zo spotreby benzínu a mzdy vodiča – to sú prvotné N.
2. Podľa kalkulácie
a) Priame N – môžeme určiť na jednotku výkonu priamo. Určujú sa normami spotreby. Napr. spotreba základného materiálu, základné mzdy robotníkov ...
b) Nepriame N – nemôžeme určiť priamo na jednotku výkonu. Sú väčšinou spoločné pre viac druhov výkonov. Napríklad N na energie, poplatky za telefón, mzdy manažérov. Určujú sa pomocou prirážkovej kalkulácie.
Kalkulovanie – činnosť spojená s priraďovaním príslušnej časti celkových N na konkrétny výkon.
Kalkulácia – je výsledkom kalkulovania na jednotku výkonu.
Kalkulačná jednica – výkon, na ktorý sa uskutočňuje kalkulácia N. Základným znakom je účel.
Kalkulácia môže byť:
a) Predbežná – pred uskutočnením výkonu, slúži ako predpoklad pre cenové rozhodovanie
b) Výsledná – po uskutočnení výkonu, slúži ako základ pri zistení výsledku hospodárenia.
Porovnávaním zistíme, ako sa odlišovali dopredu stanovené N od skutočných, ako hospodárne podnik pracoval.
Kalkulačný vzorec – usporiadanie položiek v kalkulácii je podľa potrieb daného podniku.
Priamy materiál
+ Priame mzdy
+ Ostatné priame N
+ VR (výrobná réžia)
= Vlastné N výroby
+ SR (správna réžia)
= Vlastné N výkonu
+ OR (odbytová réžia)
= Úplné vlastné N výkonu
+ predpokladaný zisk
= PC bez DPH
+ DPH (19%)
= PC s DPH
Charakteristika položiek kalkulačného vzorca
Priamy materiál – materiál, ktorý vo výrobnom procese vstupuje priamo do výrobku a tvorí jeho podstatu. Ďalej sem patrí materiál, ktorý je nevyhnutnou zložkou pri zhotovení výrobku.
Napríklad: na 1 šaty sa spotrebuje 2,5 m látky v hodnote 7 €, nite, gombíky, šnúrky v cene
1 €.
Priame mzdy – sú to mzdy, ktoré súvisia s uskutočnením výkonu, najmä mzdy výrobných robotníkov. Napríklad: základná mzda krajčírky za ušitie jedných šiat.
Ostatné priame N – sú všetky N, ktoré sa dajú určiť priamo na kalkulačnú jednicu. Napríklad: zákonné sociálne poistenie, N na technologické palivo, licencie, patenty...
Priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame N sú náklady priame.
Výrobná réžia – sú to spoločné výrobné N (súvisiace s výrobou a riadením). Nemožno ich určiť priamo na kalkulačnú jednicu (spotreba energie, odpisy strojov, opravy a údržby...
Napríklad: spotreba energie pri výrobe 1 šiat je v hodnote 0,33 €, odpisy šijacieho stroja a budovy pripadajúce na 1 šaty sú v hodnote 0,50 €.
Správna réžia – sú to spoločné N celého podniku, ktoré sa nezahrnuli do VR. Súvisia s riadením a správou podniku (N na kancelárske potreby, N na čistiace potreby, spotreba energie mimo výrobných priestorov, opravy, mzdové N zamestnancov správy a ich zákonné sociálne poistenie). Napríklad: Správna réžia vyčíslená podľa kalkulačnej metódy na 1 šaty 3,15 €.
Odbytová réžia – náklady vynaložené na skladovanie zásob, mzdy pracovníkov odbytu, spotreba energie v odbyte, reklama, predaj, expedícia. Napríklad odbytové náklady na 1 šaty 3 ,32 €.
Výsledkom kalkulácie je stanovenie výšky N na príslušný výkon (cena výkonu).
Význam členenia N podľa položiek kalkulačného vzorca:
- slúži na zistenie výšky a zloženia N kalkulačnej jednice,
- slúži ako podklad pri cenovom rozhodovaní,
- N sa sledujú podľa účelu, teda vo vzťahu k výkonom,
- využíva sa pri riadení a kontrole hospodárnosti,
- umožňuje odkrývať rezervy znižovania N,
- slúži na kontrolu plnenia stanovených výkonov.
3. Náklady podľa závislosti od objemu výkonov:
a) fixné – ich výška nezávisí od objemu výkonov. Vznikajú nezávisle od toho, či sa vyrába, alebo nie. Súvisia s určitým časovým obdobím. Čím viac výrobkov podnik vyrába, tým sú fixné N na jeden výrobok nižšie.
Napríklad: Podnik vyrába ovocné kompóty. V júni vyrobil 80 000 ks, júli 70 000 ks a v auguste 90 000 ks. N vynaložené na osvetlenie výrobnej haly boli každý mesiac 200 €.
Mesiac Počet výrobkov Suma fixných N na 1 ks v €
Jún 80 000 0,0025
Júl 70 000 0,0029
August 90 000 0,0022
Spolu 240 000 Priemer = 0,0025 €
b) Variabilné náklady – závisia od objemu výkonov napríklad spotreba materiálu, úkolová mzda, prepravné a i.).
- proporcionálne – priamo úmerné – rastú v tom istom smere ako objem výkonov ale na jednotku výkonu sú stále rovnaké.
Napríklad: V pekárni sa pečie chlieb. Pri upečení 100 chlebov sa spotrebuje 150 kg múky v cene 50 €. Pri upečení 200 chlebov spotrebujeme 300 kg múky v cene 100 €. Pri upečení 150 ks chleba spotrebujeme 225 kg múky v cene 75 €.
Chlieb v ks Spotreba múky v € na celý objem výroby Spotreba múky na 1 ks
100 50 0,50
200 100 0,50
150 75 0,50
- neproporcionálne
- progresívne – sú to N, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a klesá pomalšie ako ojem výkonov (príplatky za nadčas, príplatky v dňoch pracovného pokoja, N na nepodarky).
Napríklad: Priama mzda výrobného zamestnanca, ktorý opravuje stroje je 1,698 €/hod. Ak robotník pracuje nadčas, za túto prácu je jeho mzda 2 €/hod. Ide o progresívne náklady - čím viac nadčasových hodín odpracuje, tým sú celkové náklady vyššie a rastú rýchlejšie .
- degresívne- ich celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov a klesá rýchlejšie ako objem výkonov. (opravy DHM...). Náklady na jednotku výkonu klesajú.
Napríklad: Podnik vlastní pletacie stroje, na ktorých sa každoročne robia bežné opravy 664 €. Ak sa na nich upletie 200 000 ks svetrov, je cena opravy 664 €. Ak sa upletie 250 000 ks stroje treba opravovať častejšie a cena opravy je 697 €. Pri 300 000 ks je cena opravy 763 €. Vypočítajte hodnotu opravy stroja v SK na 1 sveter.
Kusov € Náklady/1ks
200 000 664 0,0031
250000 697 0,0027
300000 763 0,0025
regresívne - ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese objemu výkonov stúpa
Napríklad: V podniku sa pracuje na 4 rezačkách. V apríli sa pracovalo len na troch, ale mzdy sme museli zaplatiť všetkým 4 zamestnancom. Každý pracovník bežne vyrobí 300 ks a jeho mzda je 295,5€ .
Mesiac Objem Mzdy v € Mzda za prestoj v €
Marec 1 200 929,43 0,77
Apríl 900 929,43 1,03
Máj 1 200 929,43 0,77
5. Podľa charakteru činností:
a) náklady na bežnú činnosť = náklady na hospodársku činnosť + náklady na finančnú činnosť
b) náklady na mimoriadnu činnosť
Náklady na hospodársku činnosť – súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou. Napríklad spotreba materiálu, odpisy, mzdové náklady ...
Náklady na finančnú činnosť – súvisia s pohybom peňazí. Napríklad platené úroky a i.
Náklady na mimoriadnu činnosť – vznikajú z dôvodu mimoriadnych udalostí. Napríklad škody pri živelnej pohrome a i.
Štruktúra N
Pomocou fixných N a variabilných N môžeme vypočítať:
Celkové náklady – ako súčet celkových fixných N a celkových variabilných N.
Priemerné náklady na jednotku výkonu – napr. na 1 výrobok.
Priemerné N = celkové N : množstvo výrobkov
Príklad:
Podnik vyrába nasledujúce množstvo výrobkov, pričom vynakladá takéto fixné, variabilné a celkové N.
Množstvo výrobkov Fixné N Variabilné N Celkové N Priemerné N
V ks na celý na celý objem na celý objem na jednotku
objem v € v € v € v €
100 4 000 7 000 11 000 110
200 4 000 12 000 16 000 80
300 4 000 17 000 21 000 70
Podnik má záujem znižovať N. Môže to dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Napríklad použije lacnejšie vstupy, bude šetriť energie, pohonné hmoty, lepšie zorganizuje prácu, odstráni zbytočnú administratívu a pod.
Nesúlad medzi nákladmi a výdavkami:
1. vecný – vznik výdavku, ktorý nie je nákladom, alebo nákladu, ktorý nie je výdavkom (v r. 2009 kúpené osobné vozidlo pre podnikové účely za 6 000 €, odpis v r. 2009 bude 1500 €. Vznikol vecný nesúlad – výdavok bol 6 000 € a náklad = odpis bude 1500 €. V r. 2009 bude výdavok i náklad.
2. časový:
a) náklady budúcich období – najskôr vznikne výdavok, potom náklad
Napríklad si prenajmeme v r. 2009 garáž na 3 roky. V tomto r. zaplatíme naraz nájomné.
Náklady si musíme rozdeliť rovnomerne na 3 roky. Každý rok po 1000 €.
b) výdavky budúcich období – najskôr vznikne N, neskôr výdavok
Napríklad zaplatíme nájom naraz až po treťom roku nájmu, t. z. 3 000 €.
Nulový bod:
- predstavuje množstvo výrobkov, na ktoré sme vynaložili rovnaké množstvo nákladov ako sme z ich predaja získali. Náklady = Výnosy. Tento objem výkonov predstavuje dolnú hranicu objemu výkonov, pod ktorou už podnik vykazuje stratu a nad ktorou vykazuje zisk.
Pr: Na výrobu 1 000 párov lyží má podnik celkové náklady 23 236 €. Z toho sú celkové fixné náklady
9 958 €, celkové variabilné 13 278 € a jeden pár lyží je za 40 €. Vypočítajte koľko párov lyží musí podnik vyrobiť, aby svoje náklady pokryl výnosmi = vypočítajte nulový bod.
NB = CFN : (cena 1 výkonu – variabilné N/1výrobok)
NB = 9 958 : (40 – 13,278) = 9 958 : 26,722 = 373
Aby podnik pokryl svoje náklady výnosmi, musí vyrobiť 373 párov lyží, čo je zároveň nulový bod.
Pr.: Zistite, koľko párov lyží musí podnik vyrobiť, aby jeho predpokladaný zisk bol 2 000 € ?
Y = NB*[(CFN + predpokladaný zisk)/CFN]
Y = 373 * (9 958 + 2 000) / 9 958
Y = 448 ks
Podnik musí vyrobiť 448 ks lyží, aby bol predpokladaný zisk 2 000 €.
Skúška správnosti:
Množstvo nákladov potrebných na výrobu 448 párov lyží:
FN = 9 958
VN = 448 * 13,278 = 5 949
----------------------------------
CN = 15 907 € pri 448 ks 448 * 40 = 17 920 €
HV = V – N = 17 920 – 15 907 = 2 013 € - zisk
Poznámka: Pre zaokrúhľovanie vznikla nepresnosť 13 €.
Pr: Podnik DREVONA a. s. vyrába skrine. Na výrobu 900 ks skríň vynaloží celkové náklady 30 000 €.
Z toho CFN (celkov fixné náklady) 6 639 € a CVN (celkové variabilné náklady) 23 361 €. Jednu skriňu vyrobí za 36,51 €. Vypočítajte NB, objem výkonov, celkové náklady a určite objem výroby, ktorý zabezpečí podniku zisk v sume 664 €.
NB = 6639/(36,51- 25,96) = 6639/10,55 = 629 ks skríň
Y = 629 * [(6639 + 664)/6639] = 692 skríň musí podnik vyrobiť, aby mal zisk 664 €.
FN = 6 639
VN = 692 * 25,96 = 17 964
---------------------------------------
CN = 24 603
692 * 36,51 = 25 265 HV = V – N = 25 265 – 24 603 = 662 €
Poznámka: nepresnosť -2 € vznikla zaokrúhľovaním
- dopredu stanovujeme jednotlivé položky nákladov. Vychádzame z minulých výsledkov, analyzujeme ich a na základe výsledkov plánujeme nové.
- je spojené s plánovaním výnosov podniku (plánovaním N a V plánujeme HV).
Plán nákladov:
- je prehľad jednotlivých nákladových položiek v predpokladaných sumách
- plán môže byť v druhovom členení alebo plán podľa položiek kalkulačného vzorca. Spôsob plánovania nákladov si podnik robí sám.
- optimálny plán: minimum nákladov a maximum výnosov
- každý podnik sa snaží znižovať náklady (rezervy znižovania nákladov).
Rezervy znižovania nákladov:
1) sú nevyužité možnosti:
§ -lepšie využívanie obežného majetku
§ -skracovanie doby obratu obežného majetku
§ -lepšie využívanie výrobnej kapacity podniku
§ -zvyšovanie kvality výkonov
§ -voľba vhodného sortimentu výroby
2) prostriedky znižovania nákladov - konkrétne opatrenia, nástroje:
§ -zlepšenie organizácie práce a riadiacej činnosti (rytmickosť)
§ - zavedenie novej modernej techniky a technológie
§ -zvyšovanie vzdelania pracovníkov (zaškolením, rekvalifikáciou)